ZUZANA ČAPUTOVÁ AKO ŠÉFKA NATO?
V týchto dňoch sa šíri médiami horúca informácia, že prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová, figuruje v druhej línii možností stať sa nástupcom šéfa NATO Stoltenberga, ktorého pôsobenie na poste generálneho tajomníka členské štáty už predĺžili dvakrát, naposledy po ruskom napadnutí Ukrajiny. Pre východnú európu na prvý pohľad silná informácia, hlavne pre proatlanticky orientovaných poskokov USA typu Dzurinda, Korčok, Demeš či Šimečka. Avšak rozmeňme si túto informáciu na drobné. Prečo existuje vôbec možnosť a prečo sa server POLITICO vôbec zmieňuje o Zuzane Čaputovej ako o možnej nástupkyni Stoltenberga? Stojí to za hlbšie zamyslenie – aj v duchu pripravovaného Kyjevského paktu.
Podľa všetkých indícii by táto možnosť mohla byť reálne zaujímavá pre východnú európu preto, lebo v časti V4 sa vytvorilo krídlo užitočných štátnych idiotov, ktorých by bolo dobré ešte hlbšie zapojiť do eskalácie konfliktu na Ukrajine. Zvolenie vojnového štváča generála Pavla v Českej republike (v kombinácii s premiérom Fialom) je signálom k tomu, že udalosti sa pohli ďalej. V Poľsku od začiatku vojny úraduje protiruské duo Duda – Morawiecki v prospech západných mocností a USA a na Slovensku udiera do Ruska zmyslov zbavená dvojička Heger – Čaputová.
Čo teda znamená už iba verejné vyslovenie možnosti, že by prezidentka Čaputová by sa v teoretickej rovine mohla stať šéfkou NATO? Znamená to jednoducho žiadosť a výzvu k tomu, aby sa štáty východnej európy naplno zapojili do plánovanej „dobrovoľnej vojny“ proti Rusku, hlavne Slovenská republika, ktorej predstavitelia sa budú po týchto informáciach ešte hysterickejšie zapájať do konfliktu na Ukrajine prostredníctvom dodávky zbraní. Pretože pocta byť šéfom NATO je veľká výzva a štáty východnej európy treba motivovať v sprocesovaní Kyjevského paktu.
ČO JE TO KYJEVSKÝ PAKT?
O Kyjevskom pakte (Kyjevský bezpečnostný pakt medzinárodných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu) sa hovorilo doteraz veľmi málo. Práve o tomto pakte už niekoľko mesiacov tajne rokovali vybraní politici z krajín NATO pri svojich návštevách Kyjeva.
Hlavným účelom Kyjevského paktu je vyzbrojiť Ukrajinu takou vojenskou a ekonomickou silou, aby získala takzvaný vojenský náskok nad Ruskom a aby mohla následne Rusko poraziť a zbaviť ho tak štatútu veľmoci. Dlhodobým a konečným cieľom USA (práve prostredníctvom tejto zástupnej vojny na Ukrajine) je totiž zbaviť Rusko jeho postavenia svetovej veľmoci. Rusko má byť doslova zbavené všetkých bezpečnostných záruk vrátane práva zúčastňovať sa na akýchkoľvek mierových konferenciách alebo spojeneckých paktoch. Cieľom je Rusko zbaviť štátnej suverenity a urobiť z neho bezprávnu kolóniu, ktorá odovzdá celé svoje prírodné bohatstvo, celú svoju zem, celý svoj priemysel do rúk západu a USA. Presne tieto ciele, tieto vízie a tento protiruský naratív začína byť hlasno počuteľný v Bruseli (viď video Milana Uhríka https://fb.watch/irIikjRnYt/).
V tomto vojenskom pakte (vo vojenskom porazení Ruska) má však zohrávať kľúčovú úlohu nie priamo USA ani západ, ale takzvaná „skupina ochotných štátov NATO“, teda akási „koalícia ochotných“ štátov, ktoré sa postavia dobrovoľne do boja proti Rusku. Preto zákerná formulácia Kyjevského paktu hovorí, že Ukrajinu vyzbroja iba tie krajiny NATO, ktoré sú členmi „koalície ochotných“ (pozn. „koalícia ochotných“ sa formovala aj pri invázii do Iraku v roku 2003).
Preto vidíme nie príliš veľkú ochotu Francúzska či Nemecka sa zapájať do priameho vyzbrojovania Ukrajiny. Táto formulácia paktu má v skutočnosti umožniť USA, Francúzsku, Británii (a pravdepodobne aj Nemecku) zostať mimo „koalície ochotných“ krajín v bezpečí pred očakávanou ruskou odvetou, či reakciou na konanie západných vlád s USA. Inými slovami, tento pakt znamená bezprecedentné vysunutie východoeurópskych krajín do čela možného fyzického vojnového konfliktu s Ruskom, ktorý sa môže skončiť aj lokálnou jadrovou reakciou Ruska voči týmto krajinám.
Je tiež pravdepodobné, že každá krajina (so svojou hlúpou vládou), ktorá si dobrovoľne zvolí štatút „koalície ochotných“, bude musieť nielen podpísať Kyjevský pakt, ale aj ratifikovať ho, čo v Českej republike a na Slovensku predpokladá súhlas poslancov a pravdepodobne aj podpis prezidenta. Získať tieto súhlasy však vzhľadom na zostavenie parlamentov a mentálne nastavenie prezidentov Česka, Slovenska a Poľska bude zrejme jednoduché.
AKÝ JE PRETO ZÁVER?
Na základe vyššie uvedeného je možné pochopiť, prečo bol v Českej republike zvolený za prezidenta generál NATO Petr Pavel – vojnový štváč a poslušný vykonávač politiky NATO. A tiež je možné pochopiť, prečo portál POLITICO vôbec pripustil možnosť, že by sa šéfkou NATO mohla stať prisluhovačka EU a poslušné dievča Soroša Zuzana Čaputová. Je to proste preto, lebo cieľom je čo najsilnejšie zatiahnuť východnú európu do konfliktu s Ruskom tak, aby sa stala možno aj jadrovým dáždnikom západoeurópskym štátom a USA v zástupnej vojne proti Rusku.
A v neposlednom rade je jasné prečo sa v Českej republike a u nás na Slovensku objavujú novely zákonov o brannej povinnosti, alebo podobné úpravy smerujúce k vyhláseniu možného vojnového stavu v priebehu tohto roka. A je tiež úplne jasné, prečo vládna koalícia na čele so Sulíkom, Hegerom a Naďom tak trvala na termíne predčasných volieb na Slovensku až 30. septembra 2023. Keď spojíme toto politické puzzle do seba – Kyjevský pakt a tlak na hlúpe vlády východnej európy s cieľom zapojiť ich do vojny – tak pochopíme čo sa v európe deje, aké divadlo sa rozohralo a kde celá situácia smeruje.
MIRO HEREDOŠ
www.volnazona.com