Na úvod tohto článku je potrebné povedať, že ochrana životného prostredia musí byť top prioritou každého štátu a tiež, že biotopy je potrebné obnovovať – s tým súhlasí každý občan aj v Slovenskej republike. Malo by sa to však urobiť vyvážene, aj s ohľadom na lokálne možnosti a stav; a tiež s ohľadom na poľnohospodárstvo a výrobu potravín pre stále sa zvyšujúci počet obyvateľov EÚ. Akákoľvek politika v tomto smere nesmie byť politickým nariadením EU a nesmie ísť proti farmárom a poľnohospodárom.
Šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba si toto všetko uvedomoval a ešte v marci tohto roku tvrdil slovenským poľnohospodárom a farmárom, že Slovenská republika bude v prípade potreby blokovať na rade ministrov EU kontroverzný zákon o obnove prírody. 17. júna 2024 však svoje slová bezprecedentne poprel a hlasoval za tento zákon a práve vďaka jeho hlasu sa dosiahol súhlas na základe kvalifikovanej väčšiny. A tak krajiny, ktoré zákon podporili spoločne so Slovenskou republikou predstavovali 66,08 % obyvateľov EÚ, pričom na schválenie bolo potrebných 65 %. Proti hlasovali Taliansko, Maďarsko, Poľsko, Švédsko, Fínsko a Holandsko; Belgicko sa zdržalo hlasovania.
O ČO IDE V ZÁKONE O OCHRANE PRÍRODY?
Ide o jedno z najkontroverznejších nariadení Európskej zelenej dohody, ktorú zastrešuje eurokomisár za Slovensko a čerstvý nominant vlády SR Maroš Šefčovič – toto nariadenie stanovuje právne záväzné ciele a to: 1) do roku 2030 obnoviť 30 percent najcitlivejších lokalít – lesy, lúky, mokrade, potoky, rieky, jazerá, rašeliniská a koralové útesy, 2) do roku 2050 obnoviť všetky ekosystémy.
Dosiahnutie týchto cieľov však nie je vôbec jednoduché. Vlády členských štátov budú musieť vypracovať 10-ročné plány obnovy, ktoré identifikujú prioritné oblasti alebo biotopy, zdokumentujú pridelené zdroje, stanovia časové harmonogramy a číselné ciele, ako aj „kvalitatívne ciele“, ktoré sa majú dosiahnuť v každej oblasti, aby sa ekosystémy skutočne obnovili a regenerovali. Tieto plány sa predložia Európskej komisii, ktorá ich následne schváli; implementácia obnovy biotopov sa však silne dotkne európskych poľnohospodárov a ich ekonomického fungovania. Keďže nejde len o prírodné rezervácie, ale aj o oblasti bežne využívané na poľnohospodárstvo, súčasný návrh nemá podporu poľnohospodárov. Oprávnene sa obávajú, že k mnohým povinnostiam, ktoré im ukladá spoločná poľnohospodárska politika EÚ, sa pridá oveľa viac zodpovednosti. Nielen čo sa týka obhospodarovania pôdy, ale najmä ďalších povinných správ a reakcií na kontroly.
AKO HLASOVAL O TOMTO ZÁKONE EUROPARLAMENT?
To, že zákon nie je dobrý a koncepčný bolo jasné už z hlasovania v Európskom parlamente pred pár mesiacmi. Proti tomuto nariadeniu boli nielen euroskeptické skupiny, ale aj najsilnejšia frakcia Európskej ľudovej strany (EĽS). Počas vyčerpávajúcich rokovaní s Radou EÚ a Európskou komisiou bol návrh „zostrihaný“ a „otvorený“ takým spôsobom, aby bol nakoniec prijateľný pre kresťanských demokratov. Skutočnosť, že bol nakoniec schválený pomerom hlasov 329 k 275, t. j. podľa štandardov EP tesnou väčšinou, bolo víťazstvom socialistov a zelených, ako aj významnej časti liberálov, čo sa dosiahlo len vďaka hlasom niektorých kresťanskodemokratických poslancov – najmä z Írska – ktorí porušili stranícku disciplínu a hlasovali za.
RAKÚSKA MINISTERKA PODVIEDLA ROVNAKO SVOJICH OBČANOV AKO TARABA
Výhrady silných štátov sú opodstatnené a tento zákon sa mal na rade EÚ zablokovať, avšak hlasom ministra Tarabu (SNS) a rakúskej ministerky Gewesslerovej bol schválený, čo v Rakúsku spôsobilo okamžite vládnu krízu vo vnútri rakúskej vládnej koalície ľudovcov (ÖVP) kancelára Nehammera a Zelených. Zákon na rade EÚ totiž schválili aj vďaka hlasu rakúskej ministerky životného prostredia Leonore Gewesslerovej (Zelení) a to napriek jasnému nesúhlasu ÖVP. Strana rakúskeho kancelára chce teraz na Súdnom dvore EÚ rakúsky súhlasný hlas napadnúť a Gewesslerovú zažalovať pre podozrenie zo zneužitia úradu. Kancelár Nehammer pred hlasovaním informoval belgické predsedníctvo o tom, že prípadná podpora ministerky životného prostredia by bola nezákonná a poukázal na to, že za zdržanie sa hlasovania o norme sa vyslovili rakúske spolkové krajiny, čo je pre spolkovú vládu záväzné stanovisko, a že nedošlo ani k zhode medzi príslušnými ministrami. Tá napriek tomu hlasovala za nový zákon o ochrane prírody a urobila tak v priamom rozpore s tým, voči čomu bola zaviazaná.
Je veľmi zaujímavé tiež to, že na našej domácej pôde hlasovanie Tarabu verejne odsúdili jeho stranícki kolegovia zo SNS a to Rudolf Huliak a generál Ivan Ševčík; ba čo viac – hlasovanie za tento zákon oceňujú politickí súperi SNS zo strany Progresívne Slovensko, ktorí Tarabovu „otočku“ vysoko vyzdvihujú a pozitívne oceňujú. Dostať pochvalu strany Progresívne Slovensko asi nie je vizitka dobre urobenej práce v prospech slovenských občanov a poľnohospodárov. Podľa europoslanca Michala Wiezika nový zákon ani neprinesie nové financie pre Slovenskú republiku, tak ako sa vyjadril Tomáš Taraba – teda aj v tejto veci sa jedná o zavádzanie od ministra životného prostredia. „Netreba čakať nové rozpočtové kapitoly, od roku 2027 má byť desať percent klasických eurofondov viazaných na projekty na podporu biodiverzity. Istá časť prostriedkov pôjde zrejme aj zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ povedal nedávno pre Denník N.
CIELENÁ LIKVIDÁCIA EURÓPSKEHO POĽNOHOSPODÁRSTVA?
Zákon o ochrane prírody sa mal zastaviť a na rade EÚ mal jednoznačne zablokovať, aby sa na európskej úrovni ešte viac precizoval a v žiadnom prípade neohrozil poľnohospodárov a lesníkov. Veď nie nadarmo viaceré krajiny za zákon nehlasovali alebo sa zdržali hlasovania; napríklad nepoznáme, odkiaľ sa zoberú finančné zdroje na obnovu biotopov. Pokiaľ by to malo ísť na úkor financií zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, nebude to dobrý signál pre poľnohospodárov. Otázka úhoru je veľmi veľkou a citlivou témou, ku ktorej sa musí aj naša poľnohospodárska komora tu na Slovensku vyjadriť keďže existuje riziko, že implementácia zákona povedie v EÚ k poklesu úrody, a tým k nedostatku potravín.
Napríklad Holandsko, ktoré bolo proti zákonu o ochrane prírody na rade EÚ, je po USA druhým najväčším svetovým exportérom poľnohospodárskej produkcie, čo sa pri pohľade na veľkosť krajiny zdá až neuveriteľné. Krajina s rozlohou menšou ako Slovenská republika má navyše takmer trikrát viac obyvateľov a patrí k najhustejšie osídleným krajinám Európy; uvedené nariadenie tak môže zase viac nabúrať jeho poľnohospodársku produkciu a výkon farmárov a tak ohroziť nielen ich výrobu, ale aj export a ekonomiku Holandska celkovo.
Podľa COPA – COGECA, hlavnej poľnohospodárskej organizácie v EÚ, zavedenie zákona „prinesie vážne problémy poľnohospodárskym a lesníckym komunitám“. Poukázala na to, že zatiaľ nie je známe, ako bude aplikácia zákona financovaná, t. j. kto zaplatí vlastníkom a správcom pôdy náklady na požadované nápravné opatrenia.
AKÝ JE ZÁVER KAUZY TOMÁŠA TARABU (SNS)?
Záver je úplne jasný – minister Taraba (SNS) porušil všetky svoje sľuby, oklamal slovenských farmárov a poľnohospodárov a z neznámych dôvodov hlasoval na rade EÚ za zákon, ktorý je nedomyslený, nesprávne nastavený a môže vážnym spôsobom zasahovať do práce, výkonu, výroby a činnosti poľnohospodárskeho segmentu niele u nás na Slovensku, ale hlavne v Európe. Je preto na mieste otázka: Koho záujmy minister Taraba v skutočnosti obhajuje a čo je za jeho náhlym, „progresivistickým obratom“, ktorý ho priviedol k hlasovaniu za uvedené nariadenie Európskej komisie; nariadenie, za ktoré si vyslúžil aj pochvalu od Progresívneho Slovenska? Obhajuje minister Taraba slovenských občanov a záujem slovenských a európskych poľnohospodárov prosperovať, alebo obhajuje záujmy eko-teroristických záujmových skupín?